Nikdy viac verš pre ženu

Autor: Martin Hajnala | 17.8.2012 o 23:13 | Karma článku: 8,17 | Prečítané:  343x

Reloaded

 

 

Prológ

Nikdy viac verš pre ženu,
čo iný vezme bez blenu,
je len dymom, možno chuťou.
Časom býva za ňou ľúto.

Hlavou sa verše pre ženu
rýchlosťou svetla preženú,
navnivoč kamsi padnú. Čia vina?
Potichu padá slza do vína...


Andrejov smútok

Keď mi padali slzy do vína,
kohos' ľúbila, moja Marína?
Kam odišla ľúbosť po nej?
Ktože si jej ustlal v lone?

Dojiť som mohol Mliečnu dráhu
pre ňu do kávy, moju drahú...
Napokon však rýmy, verše, slová
v nebies ohňoch vesmír schová.

Z výsosti Tatier ona mi svieti,
no ale s iným plodí tam deti.
Krásna čo očarí i Puškina...
Kdes' mi dnes, vzácna Marína?


Odpustenie

Ženy majú problém v odpúšťaní?
Naozaj nie, milá pani.
Odpustia, ak vidia v láske zmysel.
Zabudnúť je blenom pre ich myseľ.


In vino veritas

Ktorá dnes dokáže čítať básne
pokiaľ jej sama ticho doznie?
Skôr ako premení vodu na sneh,
radšej nech nájde víno v hrozne...

Dievčiská náročky vreštia: Hrozné!

Ak mať rád, potom bez básní,
ktoré si iný privlastní.
Už nikdy viac verš pre ženu,
čo iný vezme bez blenu.


Prachom ciest

Prériou prechádza večný pútnik,
zrazu sa pristaví, hlavou krúti.
Zbytočne živíš hnev v srdci, tuto...
ukázal Indián unavený púťou.


Náčelník kmeňa Hopi

Náčelník kmeňa Hopi
vraví, že nepochopí,
čože ma ženie
písať verš žene...

Ja na to: Že nie?!

Napil sa dymu z fajky,
hovorí: Never v bájky,
úžasné, vrúcne, verné...
Každá má temné strieľne.

Každá žiariaca na výsosti,
každá pre ktorú držíš pôsty,
každá čo rozum ukradla...
Spýtaj sa svojho zrkadla.


Zrkadlenie

Zrkadielko, povedz rýchlo,
prečo zrazu pálim mosty?
Zalesklo sa, potom kýchlo:
Pretože si, chlapče, sprostý.


Odzrkadlenie

Hneď divý jak zlá saň
rozbíjam zrkadlo,
pretože bez zábran
odpoveď uhádlo.


Dospievanie

Nikdy viac ani verš pre ženu
minulú, budúcu, blízku či vzdialenú.
Rozšafne blúdi, uväzňuje ducha
modravým dymom v postriebrených sluchách
fajky mieru, ktorá uhasína
detskou slzou dospelého syna.


Vesmírny odpad

Hviezdičky spievajú pesničku molovú
prastaré slová sa vrátili ku slovu.
Až uvidíš jedno na zem letieť,
spoznáš môj hold hviezdnej piete,
čo ktosi z neba vyprostí.
Neboj sa, prestaň mať strach
z Baranov, Levov a Váh,
to iba ja som prisprostý...


Epilóg

Nemajte strach, milá pani.
Píšu mnohí múdri páni
krásne verše ženám.
Ja tam miesto nemám.

...veru, ani mieru.

Náčelníka, na môj veru,
jeho dušu, fajku mieru
v záhrení ukrytú
vzal k sebe Manitú.


Post Scriptum

Vložím na kryptu
jedno Post scriptum:
Na sivé sluchy
padá list suchý.
List z eukalyptu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?