Nech nebesá nebesnia

Jeden muž mladý
túžil raz riadiť
celý svet,
zdravými údmi
zamávať ľuďmi,
veliť: Vpred!

Vždy to tak býva;
netrpezlivá
duša je.
V duchu si preto
partičku s čertom
zapraje.

Na oltár šmarí 
odpustky, dary,
telo, krv,
sutany bláznov,
dusivé prázdno
ako prv.

Nevie či vyhrá.
S diablom je výhra
neistá.
S úpisom prebral
tridsať hrúd striebra
za Krista.

Satan dnes asi
z rukáva tasí
žolíka.
Povedal vleklo,
nech si na peklo
privyká.

Smeje sa hrozne
ako keď hrom znie.
Beštia.
Troma šestkami
jeho dve dámy
prebíja.

Čaká čo bude,
vyráža z hrude
kopiju.
Zlé skutky ale
človeka stále
prežijú.

Odvtedy musí
modlitby brúsiť
do kázní,
tykať si s Bohom,
až kým sa z toho
nezblázni