Pozvoľna tíchne noc, lenivo svitá,
spánok má správny tón, všetko ladí,
cesta je prehľadná, neskratkovitá,
jagavá blednúcim hviezdoradím.
Anjel si nadránom páperie perie.
Nedopral, pohár si doplna dolial,
vraj s Bohom bojuje o prímerie.
Aj večných priaznivcov spomienky bolia.
Neďakuj za bolesť, privykni blenu,
ktorý sa po kŕdľoch ku srdcu blíži.
Namiesto modlitieb obohať scénu
chudobnou myšlienkou v parádnom kríži.
Na pachuť vesmírov nežiadaj zľavu.
Tavernu s takými majú vždy plnú.
V kúte hrá hudba sfér do ucha davu,
dirigent vykročil v kuželi splnu.
Všetko je naopak, javisko stojí,
réžia pripraví špagáty sveta,
prichádza nový deň ako duch v stroji
a z kríža zoskočí marioneta.